Skauting v dobrej viere

Autor: Alma Calluna Dora | 18.11.2011 o 12:59 | (upravené 18.11.2011 o 17:13) Karma článku: 7,13 | Prečítané:  1327x

Holky odchádzajú na víkend, Julka sa doma pohádala so svojou pani matkou, ide teda na víkend k milému, kupujú pračku. Jej pani matka si ju vraj pomýlila s jej osem a desaťročnou sestrou a myslela si, že ju môže komandovať a udeľovať jej pokyny a Julka že bude presne podľa nich jednať. Julka povedala, že teraz už tak skoro domov nepôjde, ak ešte vôbec niekedy. Julka má, samozrejme, reči. A ja mám zrejme šťastie na rozumných a tolerantných rodičov. Jediný raz čo sa pamätám, že by sme sa takto drsne pohádali, bolo keď mi bolo koľko... trinásť? a maminka nechcela, aby som sa kvôli skautingu nechávala pokrstiť u baptistov.

U nás na dedine rozbehli starší mládežníci skauting – a ako decká sme boli nadšené. Že to boli maďarskí skauti, že to boli katolícki skauti... bolo úplne ľahostajné. Mali sme predsa svoj vlastný pozdrav, vlajku, tajné heslo, systém pravidiel, slušivé rovnošaty, chodili sme na výlety, hrali perfektné indiánske hry, učili sa stopovať, morzeovku, lístočky v škole sme si písali tajným písmom... jedna krátka modlitba pred a po družinovke, to je malý poplatok za taký balík zážitkov! To nie je žiaden poplatok.

Trojtýždenný letný stanový tábor, drevená latrína, služby v kuchyni, služby na stráži, večerné ohne, ďalšie výlety, oveľa bujarejšie, dlhšie, náročnejšie terénne hry, pátracie hry, pesničky, nesmierne veľa ľudových pesničiek, ktoré sa dobre spievajú.. že sme sa modlili pri deviatich príležitostiach denne a v nedeľu išli v plnom kroji na omšu do dediny, pochodujúc... to je žiadna protihodnota. Každé jedno decko si ochotne zapamätá obmedzenú sadu modlitieb a naučí sa rituál vstávania, prežehnávania sa, bitia sa do pŕs a podávania rúk rytmizujúci katolícku omšu, ak to robí skupina. Deti majú silnú vôľu patriť do skupiny.

Prvý zádrhel nastal vo chvíli, keď vedenie družiny podmienili – okrem absolvovania náročného výcvikového kurzu – aj prijatím krstu. „Patrilo by sa, aby bol jeden vedúci družiny aspoň pokrstený“. A to ja nie som. Celý letný tábor sme teda v popoludnia sledovali kurz iniciácie do Písma vedený dvomi misionárkami – baptistkami.

Ak u nich vydržíme rok, pripravíme sa na krst, narastie v nás viera ... budeme pokrstení. A konečne budeme môcť viesť družiny!

 

Tu je ten moment, kedy sme sa s rodičmi pohádali. Keď Vám je trinásť, v zásade sa ale príliš nehádate. V zásade na Vás len rodičia strašne kričia. Moja pani matka sa nesmierne bála, že skončím v špirále náboženského fanatizmu, v akejkoľvek sekte a rozhodne rázne odmietla moju účasť na baptistických bohoslužbách. Ak chcem chodiť do kostola, tam je katolícky kostol uprostred dediny, môžem chodiť tam. Tam som ja ale chodiť nechcela. Misionárky, časť kamarátov z tábora.. to boli predsa baptisti.

A bolo. Chvíľu som sa jej nemohla pozrieť do očí, chvíľu som si poplakala, teatrálne som si odpárala nášivky z vrecka uniformy (aj tak ich nebudem potrebovať), potom som si ich zase prišila (predsa len som sa nadrela, kým som ich získala).. a uspokojila sa s funkciou zástupkyne radkyne družiny. Kamarátku pokrstili ako dojča, okrem toho, že dostávala darčeky aj od krstných rodičov, mohla viesť aj družinu, taký krst má samé výhody. A to aj keď nebola praktikujúcou veriacou.

Pán otec súdil, že zakázať niečo decku je najbezpečnejšia cesta ako ho primäť niečo robiť. Teda mi povedal, neskôr a stranou a mierne, že krst pre veriacich niečo znamená. Niečo viac, ako môcť viesť družinu skautov. Že prijať krst pre možnosť vodcovať družinu, by bolo vysmiať sa hodnote krstu, ako ho vnímajú veriaci. A tiež, že nemôžem splniť vždy a bez rozmyslu všetky podmienky, ktoré si bude klásť skupina, aby ma prijala medzi seba. Že to by som možno získala kamarátov, ale nie takých tých „foglarovských“.. . Otecko je múdry.

 

epilóg: A o pár rokov neskôr, presťahovaná stovku kilometrov na severozápad, radcovala som v zbore, kde vedľa seba fungovali katolíci, evanielici, budhisti, deisti a ateisti, sústrediaci sa väčšmi na skauting, na deti, menej na formu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?